Plant yo

Chestnut - yon pyebwa ki gen flè, yon deskripsyon ki jan yo plante ak grandi

Chestnut - yon pyebwa ki se youn nan pi bèl nan lemonn antye. Li se kapab dekore nenpòt ki zòn. Karakteristik se flè li yo. Flè Chestnut pral dekore nenpòt ki kaye. Atik sa a dekri kijan pou plante yon Chestnut.

Ki sa yon Chestnut jaden sanble?

Je a vrèman etonan. Nan deskripsyon sou pyebwa Chestnut lan, li te di ke li se yon echantiyon dekoratif kaduk ki soti nan fanmi an Beech. Gen anpil espès, pou egzanp, wouj Chestnut. Li se kapab repwodui avèk èd nan nwa. Wotè a ka depase 50 m. Kòf la an dyamèt ka pran jiska 2. M. longè nan plak yo fèy se sou 20 cm, ak flè li yo jiska cm 15. bwa a se pentire nan fè nwa mawon. Fèy yo tèt yo se oval. Tankou anpil pyebwa, pandan ete a yo vèt, e pa otòn yo vire jòn.

Lè Chestnut flè yo

Ki sa ki frape Chestnut a se flè li yo. Yo kolekte nan enfloresans nan zòrèy yo. Sa yo se flè etamin. Pistillaria yo sitiye sèlman nan baz la nan florèzon la. Pye bwa Chestnut la kòmanse bay fwi sèlman 15 ane apre plante li yo, men kiltive fè li 10 pou ane. Nan 5 premye ane yo, pye bwa a ap grandi olye tou dousman, men apre peryòd tan sa a pwosesis la akselere. Fwi konplètman muri chak ane 2-3. Sa a se septanm ak oktòb.

Ki kote ap grandi

Malgre ke li se byen rezistan a jèl, li renmen tout chalè a menm. Li pwefere plis klima a nan bann lan Mwayen, menm jan tou tè imid (ak yon ti kras asid). Men, li pa tolere chalè ekstrèm.

Chestnut ap grandi nan diferan kote: Ameriken sou kòt Atlantik la nan USA a, Balkan yo, kòt Mediterane a, Azi de lès, Larisi (nan Crimea la ak Transcaucasia). An Ewòp, yon fetis ka grandi nan gwosè a nan yon mandarin antye. Men, nan Azerbaydjan oswa Ameni, yo souvan rive nan yon gwosè piti, pa plis pase yon zanmann. Ak konbyen vit chestnut la ap grandi yo pral di anba a.

Sistèm rasin

Sistèm rasin lan gen karakteristik pwòp li yo. Premye a se ke gwosè a nan kouwòn lan pa konplètman apresye foto a. Li vin klè kote rasin yo tèt yo fini. Lè sa a trè enpòtan si pye bwa a chita pwochen pòt ak lòt plant yo. Pwojeksyon kouwòn lan ka menm pi piti pase gwosè sistèm rasin lan li menm. Nan ti bout tan, akote li lòt plant pa pral dous. Rasin pwisan ak long detire ansanm perim a gwo sou latè. Yo trase soti tout dlo a ak lòt sibstans ki sou benefisye yo.

Sistèm nan tèt li konsiste de plizyè pati:

  • rasin debaz
  • orizontal
  • premye lòd
  • dezyèm lòd
  • vètikal ak branch;
  • pye.

Peye atansyon! Tankou yon sistèm senp nan rasin konekte youn ak lòt pèmèt pye bwa a yo dwe trè van ki reziste. Rasin fò kenbe kòf la byen. Yo ale fon anba tè a epi rete la pafètman.

Se sèlman pye bwa a granmoun gen tankou yon sistèm rasin. Ti plant yo gen rasin frajil. Rasin nwayo li rive nan sèlman 40 cm nan lajè, ak longè a se 2-3 fwa pi wo pase tire nan tè.

Sistèm rasin

Kòman ou ka grandi Chestnut nan kay la

Jacaranda - yon pye bwa ki gen flè koulè wouj violèt

Pwobableman tout moun konnen kouman Chestnut flè. Li se reyèlman bèl ak dwòl. Pou obsève sa a nan lakou a, ou ka fasilman grandi yon pye bwa ak kay.

Peye atansyon! Gen yon koup nan nuans ki dwe obsève pou ke Chestnut a ka konplètman grandi epi devlope.

Plant Chestnut

Premye ou bezwen rezoud kèk kesyon:

  • ki kote yo ka resevwa konpozisyon ki nesesè nan grenn;
  • ki jan yo byen prepare grenn pou stratifikasyon;
  • kisa ki dwe fèt anvan jèminasyon an.

Se konsa, ki jan ou jwenn konpozisyon nan pitit pitit dwa, se sa ki, nwa? Se konsa, ke pye bwa a Chestnut ka grandi, ou dwe chwazi fwi a ki an sante ak pare boujonnen. Gen plizyè kritè pou chwazi nwa:

  • kolekte sèlman sa yo nwa ki te deja tonbe soti nan pye bwa a, depi sa yo ki toujou ap grandi ka imatur, Se poutèt sa arid;
  • sifas la nan nwa a ta dwe koresponn ak de postila: lis ak yon estrikti lis ak nwa mawon. San sa a, li kapab sansib a divès kalite maladi;
  • ou bezwen kolekte plis nwa pase ou te panse pou plante, depi jèminasyon yo pòv.

Ki jan yo byen prepare grenn pou stratifikasyon

Ki jan yo plante mant ak grandi soti nan grenn nan peyi an

Apre kolekte nwa yo, yo dwe prepare pou plante nan lavni. Pou reyalize pi bon rezilta posib, plizyè manipilasyon sou grenn yo pral ede:

  • Premye etap la se kenbe nwa yo nan tè imid. Sa a pral ede yo Geri tèt yo nan fongis divès kalite, bakteri ak lòt enfeksyon. Yon mwa anvan sa, tè a ta dwe trete tèmikman nan fou.
  • Dwe tè a dwe kenbe nan kèk kalite chanm frèt, sa a pral ankouraje kwasans lan nan grenn. Bagay pwensipal lan se pa kenbe nwa nan twò frèt yon frèt. Sa a pral pa sèlman anpeche grenn yo soti nan ap grandi, men tou senpleman detwi tout pwosesis yo ki rive nan tè a.
  • Next se preparasyon an nan yon melanj espesyal. Ou bezwen melanje tè forè ak tero nan yon rapò nan 1: 1. Tranpe nwa yo nan melanj sa a pou omwen 4 mwa.
  • Koki adousi. San sa a, li pral difisil pou nwa a jèmen. Pou fè sa, mete grenn yo nan lavni nan dlo tyèd epi chanje li chak jou. Lè kouch nan tèt nan koki a se ase pèrmeabl ak mou, Lè sa a, ka chestnut a ap konsidere pare pou plante.

Ki sa ou bezwen fè anvan plante yon Chestnut soti nan zanmann

Pyebwa lajan - ki jan yo plante yon tire nan kay la

Kote ki bon pou ou grandi pyebwa a tou jwe yon wòl enpòtan. Ou bezwen konnen ki jan yo plante Chestnut, paske kondisyon negatif yo gen tandans kreye pwoblèm nesesè pou rekòt. Gen plizyè règ sou kòman yo jèmen yon Chestnut:

  • kenbe grenn nan yon chanm frèt pandan plizyè semèn;
  • plante nan tè imid pou fè pou evite divès maladi;
  • ou bezwen plante omwen 5-6 nwa, ki sitiye nan twou yo fouye sou latè, tankou se pa tout yo ap aksepte. Pwofondè ki plante nan zanmann se apeprè 5 cm, ak distans ki genyen ant yo se 15-20 cm;
  • twou yo ap vide sou latè menm, men ak adisyon nan yon ti kantite sab rivyè.

Peye atansyon! Pli lwen yo ap grandi pa tèt yo. Yo pral kouvri ak nèj pou sezon fredi a epi yo pral mete nan yon eta nan kèk kalite "ibènasyon".

Winter opsyon

Swen pou plant jenn

Chestnut trè difisil yo grandi, menm yon jaden ki gen eksperyans pa toujou fè fas ak sa a. Bagay pwensipal lan isit la se entèdi konfòme yo ak règleman yo:

  • imedyatman apre plante Chestnut lan, li vo vlope li ak fil oswa kèk kalite tep nan tout perimèt nan po a, paske nan premye etap yo byen bonè li trè frajil. Mwendr mouvman an gòch ta ka dènye l ';
  • pafwa li nesesè pou mare nan yon chestnut;
  • abondan awozaj nesesè nan nenpòt ka. Chestnut adore tè imid;
  • bagay prensipal la se pa fè twòp li. Depase imidite ka sèlman mal plant lan;
  • atan koupe. Chestnut se yon plant lantèman, se konsa li ap grandi pou yon tan long. Li se sèlman nesesè pafwa koupe branch domaje oswa seche.

Sou ki tè li grandi

Chestnut, jan li te vin li te ye, renmen byen krème tè. Genyen ou bezwen grandi li. Men, imidite se pa kritè a sèlman.

Peye atansyon! Chestnut ap grandi byen nan tè ki lach nan loamy di ki kalite, Se poutèt sa, men se sèlman nan tè sa a ajil ou bezwen ajoute konpozan divès kalite ak fimye chwal.

Mòd tanperati

Chestnut trè rezistan a jèl. Sistèm rasin byen fon li yo pèmèt ou tolere tanperati a nan prèske nenpòt klima ki di. Se poutèt sa, twòp chalè se pa sa byen tolere pa kilti a. Pye bwa sa a kapab reziste tanperati jiska 25 ⁰ C, pa plis.

Pou yon peryòd k ap grandi, yon Chestnut jenn se apwopriye pou yon chanm cho, pa twò cho. Epi li dwe satisfè tou kèk kritè:

  • twò ba tanperati a pa pral fleri. Repwodiksyon pral tou enposib;
  • byen ke li ka kenbe tèt ak tanperati ki ba, menm yon briz limyè frèt ka anpil mal li;
  • Chestnut, tankou lòt plant yo, pa tolere kontaminasyon gaz. Se sèlman lè pwòp favorab pou li.

Awozaj mòd

Chestnut renmen imidite ak dlo, ak awozaj li yo ta dwe regilye. Pou fè sa, dlo apwopriye nan tanperati chanm se apwopriye. Li pral bay sistèm rasin lan plis sibstans ki sou pou kwasans. Awozaj yo ta dwe te pote soti chak jou nan aswè yo apre solèy kouche.

Ki jan yo grèf chestnut nan tè a louvri

Transplantasyon nenpòt plant oswa pyebwa (sitou chestnut) se yon pwosesis trè konplèks ak konsome tan ki egzije kèk konesans pou redwi domaj ki ka koze nan Chestnut lan. Poukisa sa Chestnut lan gen yon kòf trè fò ak rasin pwisan, ki tou fè li difisil pou avanse pou pi. Li pi fasil pou w fè sa ak jèn pyebwa, paske yon echantiyon ki pa gen fòm ap tolere yon chanjman nan kote ki byen.

Règ pou replante plant ak awozaj

Sa a se pi bon fè pandan prentan an oswa sezon otòn, yo bay kèk nan nuans yo:

  • diferans tanperati;
  • konjelasyon toudenkou nan tè a;
  • tanperati cho san so byen file nan 20-25 ° С.

Tout bagay sa a pèmèt pyebwa a fasil transfere pwosesis la transplantasyon tout antye. Etap-pa-etap enstriksyon nan pwosesis la li menm:

  1. Fouye yon ti twou.
  2. Èkstre chestnut a ansanm ak rasin yo.
  3. Lè nap Peye rasin yo pou domaj oswa maladi.
  4. Tretman Ash.
  5. Plante yon chestnut nan yon nouvo kote.

Enpòtan! Ki sa ki swiv la se sèlman awozaj regilye pou ke plant la byen vit pran rasin nan yon nouvo kote. Fèmilasyon pa nesesè.

Transplantasyon Chestnut se yon aksyon trè responsab, ak konsekans. Si jaden an se pa konfyans nan kapasite l 'yo, Lè sa a, sa li vo reskonsab li nan yon lòt pwofesyonèl. Ak san konte, grèf la pral afekte chestnut la. Li pral bezwen tan refè. Lè sa a se yon pwosesis olye long. Li se vo konsidere règleman ki anwo yo, otreman flè ap gen rete tann jiska 10 zan.

Ki jan nan swen

<

Ap grandi Chestnut se yon pwosesis konplèks. Li vo respekte sèten règleman, entèdi sa yo. Bagay pwensipal lan se pran an kont ki pye bwa a ap grandi pou yon tan long, epi yo ka flè nan premye ka wè sèlman apre 10 ane nan pi bon. Men, si sa a se pa yon obstak pou jaden an, Lè sa a, li definitivman bezwen re-li atik la ankò, depi erè a mwendr nan kite ka ruine tout efò yo ki dire lontan nan ap grandi yon flè moun bèl.